Život Prešova
online
online
Pred 30 rokmi tragicky zahynul A. Dubček
07.11.2022 Bratislava
Bratislava
7. novembra (TASR/TERAZ.sk) - Od autohavárie na diaľnici pri Humpolci
(Česká republika), pri ktorej sa ťažko zranil jeden z najobľúbenejších
československých politikov Alexander Dubček, uplynuli dva mesiace. Od
tej doby v československej tlači pravidelne vychádzali správy o jeho
zdravotnom stave. V sobotu večer 7. novembra 1992 sa ľudia doma i v
zahraničí z agentúr dozvedeli, že Dubček zomrel.
Rozhlasový éter zo soboty na nedeľu zaplavili smutné správy o smrti vedúcej osobnosti Pražskej jari, ponovembrového predsedu federálneho parlamentu a predsedu Sociálnodemokratickej strany Slovenska. Prvú oficiálnu správu vydala štátna tlačová kancelária. „Bývalý predseda Federálneho zhromaždenia ČSFR a predseda Sociálno-demoktratickej strany na Slovensku, ktorý 1. septembra havaroval, dnes (7.11.) zomrel o 21.25 h v pražskej nemocnici na Homolke.“ Tlačovú kanceláriu Slovenskej republiky (TK SR) vtedy o úmrtí informoval riaditeľ nemocnice.
Noviny v nedeľu nevychádzali, ale informácie o úmrtí politika, sa objavovali vo vysielaní domácich i zahraničných televíznych a rozhlasových staníc. Samotná TK SR v nedeľu 8. novembra vydala desiatky správ o kondolenciách, ktoré prichádzali z Československa i zo zahraničia.
Na úmrtie politika ihneď zareagovali ústavní činitelia, vrátane bývalého prezidenta Václava Havla, predstavitelia politických strán a občianskych združení, postupne sa pridávali predstavitelia miest i pracujúci v podnikoch. Ako prvá v zahraničí rozšíreným programom zareagovala televízia v susednom Rakúsku. „Viedenská televízia ako prvé zahraničné médium zaradilo dnes v noci o trištvrte na jednu (8.11.1992 pozn. red.), dokumentárny
zostrih filmu o Alexandrovi Dubčekovi na základe správy o jeho úmrtí,“ píše sa v správe z archívu TASR.
Následne v pondelok 9. novembra 1992 vychádzajú noviny a denná tlač je plná smutných správ o úmrtí Dubčeka. Ten bol v druhej polovici roka 1992, v čase prebiehajúcich legislatívnych zmien týkajúcich sa rozdelenia federácie, považovaný za významného kandidáta na prezidenta novej Slovenskej republiky.
V novinách sa objavujú titulky ako „Hrdina pražskej jari“, „Svet smúti s nami“, „Človek triumfu a sklamania“, „Veľký človek a humanista", „Komunista s ľudskou tvárou“. Všetky mali charakterizovať človeka, ktorý bol už počas života medzi občanmi považovaný za legendu obrodného politického procesu.
V priebehu nasledujúcich niekoľkých dní prichádzali na štátne úrady i do redakcie tlačovej agentúry informácie o doručených kondolenciách od hláv štátov a parlamentov z celého sveta. Správy o smrti Dubčeka a reakcie politikov sa objavujú aj v zahraničných médiách, predovšetkým v Taliansku, Francúzsku, Nemecku a Veľkej Británii. Tie sa venujú predovšetkým jeho pôsobeniu z konca 60. rokov.
„Pre Alexandra Dubčeka, ktorý zomrel počas víkendu, budú trúchliť nielen Česi a Slováci. Celá politická generácia bola očarená príťažlivou, ale chybnou ideou štátneho socializmu s ľudskou tvárou,“ písalo sa 9. novembra 1992 v britskom denníku The Times.
Rozhlasový éter zo soboty na nedeľu zaplavili smutné správy o smrti vedúcej osobnosti Pražskej jari, ponovembrového predsedu federálneho parlamentu a predsedu Sociálnodemokratickej strany Slovenska. Prvú oficiálnu správu vydala štátna tlačová kancelária. „Bývalý predseda Federálneho zhromaždenia ČSFR a predseda Sociálno-demoktratickej strany na Slovensku, ktorý 1. septembra havaroval, dnes (7.11.) zomrel o 21.25 h v pražskej nemocnici na Homolke.“ Tlačovú kanceláriu Slovenskej republiky (TK SR) vtedy o úmrtí informoval riaditeľ nemocnice.
Noviny v nedeľu nevychádzali, ale informácie o úmrtí politika, sa objavovali vo vysielaní domácich i zahraničných televíznych a rozhlasových staníc. Samotná TK SR v nedeľu 8. novembra vydala desiatky správ o kondolenciách, ktoré prichádzali z Československa i zo zahraničia.
Na úmrtie politika ihneď zareagovali ústavní činitelia, vrátane bývalého prezidenta Václava Havla, predstavitelia politických strán a občianskych združení, postupne sa pridávali predstavitelia miest i pracujúci v podnikoch. Ako prvá v zahraničí rozšíreným programom zareagovala televízia v susednom Rakúsku. „Viedenská televízia ako prvé zahraničné médium zaradilo dnes v noci o trištvrte na jednu (8.11.1992 pozn. red.), dokumentárny
zostrih filmu o Alexandrovi Dubčekovi na základe správy o jeho úmrtí,“ píše sa v správe z archívu TASR.
Následne v pondelok 9. novembra 1992 vychádzajú noviny a denná tlač je plná smutných správ o úmrtí Dubčeka. Ten bol v druhej polovici roka 1992, v čase prebiehajúcich legislatívnych zmien týkajúcich sa rozdelenia federácie, považovaný za významného kandidáta na prezidenta novej Slovenskej republiky.
V novinách sa objavujú titulky ako „Hrdina pražskej jari“, „Svet smúti s nami“, „Človek triumfu a sklamania“, „Veľký človek a humanista", „Komunista s ľudskou tvárou“. Všetky mali charakterizovať človeka, ktorý bol už počas života medzi občanmi považovaný za legendu obrodného politického procesu.
V priebehu nasledujúcich niekoľkých dní prichádzali na štátne úrady i do redakcie tlačovej agentúry informácie o doručených kondolenciách od hláv štátov a parlamentov z celého sveta. Správy o smrti Dubčeka a reakcie politikov sa objavujú aj v zahraničných médiách, predovšetkým v Taliansku, Francúzsku, Nemecku a Veľkej Británii. Tie sa venujú predovšetkým jeho pôsobeniu z konca 60. rokov.
„Pre Alexandra Dubčeka, ktorý zomrel počas víkendu, budú trúchliť nielen Česi a Slováci. Celá politická generácia bola očarená príťažlivou, ale chybnou ideou štátneho socializmu s ľudskou tvárou,“ písalo sa 9. novembra 1992 v britskom denníku The Times.
0
www.ZIVOTPO.sk
